Dental Tribune Czech Republic & Slovakia

Rozpoznanie a reakcia na dieťa ohrozené drogami

June 10, 2012

Ako užívanie a zneužívanie drog vzrástlo v celom USA, zubní lekári čelia narastajúcim požiadavkám o pomoc, čo sa týka odpovede na otázky týkajúce sa drog v rámci svojho odboru. Je dôležité, aby sa zubní lekári naučili jednoduchým spôsobom identifikovať a pomôcť tým najzraniteľnejším zo skupiny ľudí postihnutých závislosťou, deťom ohrozených drogami. Výsledkom bude schopnosť komunity zubných lekárov lepšie slúžiť pacientovi aj celej spoločnosti. 

Dieťa ohrozené drogami
Drogami ohrozené dieťa je každé dieťa, ktoré je fyzicky, emocionálne a/alebo psychicky poškodzované dospelou osobou, ktorá užíva, predáva alebo vyrába drogy.

Výroba niektorých drog (obzvlášť výroba metamfetamínu) zmení prostredie, kde deti bývajú. Pravdepodobne inhalujú toxické výpary a plyny bez farby a zápachu. Drogovo ohrozené deti často prijímajú chemicky kontaminovanú stravu a narábajú s kontaminovanými predmetmi.

Deti ohrozené drogami žijú typicky v chaotickej domácnosti so slabým dozorom. V budúcnosti ú vystavené zvýšenému riziku vzniku vlastnej závislosti a navyše ako predčasne narodené prípadne narodené v termíne avšak s nižšou pôrodnou hmotnosťou, trpia tieto deti častými poruchami vývoja a rôznymi deformitami. V neposlednom rade sú viac ohrozené zneužívaním detí, sexuálnym zneužívaním a zraneniami.1

66 % všetkých dokázaných prípadov zneužívania detí, zahŕňajúc deti vo veku od 0 do 18 rokov, zapríčinili dospelí pod vplyvom drog. Každoročne sú zaznamenané viac ako 3 milióny prípadov týrania detí a taktiež približne 3 milióny dospelých a ďalšie 3 milióny seniorov ročne sú zneužívané a zanedbávané.

Hoci najmenej 75 % zlého fyzického zaobchádzania s deťmi, dospelými a staršími zahŕňa zranenia hlavy, krku a ústnej dutiny, len menej ako jedno percento všetkých hlásení týrania detí je vykonaných zubnými lekármi.2

Rozpoznanie drogami ohrozeného dieťaťa
Pre pracujúcich v stomatológii je veľmi dôležité porozumieť právnej zodpovednosti identifikácie a oznámenia prípadov podozrivých zo zneužívania a zanedbania dieťaťa. Tí, ktorí pochopili dôležitosť týchto situácií, sa oboznamuje s právnymi definíciami spojenými so zneužívaním a zanedbávaním detí.

Federálna legislatíva poskytuje jednotlivým štátom dostatočný právny podklad na vytvorenie vlastných zákonov a to na základe vymiznutia určitých minimálnych znakov správania, presne definujúcich prípadné zneužívanie či zanedbávanie detí.

Federálny zákon o prevencii a liečbe zneužívaných detí, v znení neskoršieho zákona o zachovaní zdravia detí a rodiny z roku 2003 definuje zneužitie alebo zanedbanie dieťaťa ako: „každé správanie alebo zlyhanie rodiča alebo opatrovníka, majúce za následok smrť, ťažké fyzické a/alebo psychické poškodenie, sexuálne zneužívanie a/alebo vykorisťovanie; poprípade správanie a/alebo zlyhanie, predstavujúce vážne nebezpečenstvo ťažkého poranenia či inej formy poškodenia“. Definícia zneužívania a zanedbávania detí sa týka konkrétne rodičov a iných opatrovníkov. Pod pojmom „dieťa“ rozumieme v tejto definícii osobu mladšiu ako 18 rokov alebo osobu maloletú, ktorá nie je ekonomicky nezávislá.

Kým federálne zákony poskytujú definície pre sexuálne zneužívanie a špeciálne prípady súvisiace s odopretím a nedostatočným lekárskym ošetrením, neposkytujú špecifické definície pre ďalšie spôsoby zlého zaobchádzania ako fyzické zneužívanie, zanedbanie a emocionálne zneužívanie. Kým federálna legislatíva formuluje minimálne štandardy, každý štát má zodpovednosť poskytnúť vlastnú definíciu týrania v ob- čianskom aj trestnom kontexte.

V rámci minimálnych štandardov formulovaných federálnymi zákonmi, každý štát je zodpovedný za sformulovanie vlastných definícií zneužívania a zanedbania detí. Všeobecne väčšina štátov rozlišuje štyri hlavné typy týrania a to: zanedbanie, fyzické, sexuálne a emocionálne zneužívanie.3

Podľa informačnej ústredne starostlivosti o dieťa, nasledujúce definície týrania sú všeobecným štandardom používaným väčšinou štátov.

„Zanedbanie“ je nedostatočné poskytovanie základných potrieb dieťaťu. Zanedbanie môže byť: fyzické (napr. nedostatočné poskytovanie nevyhnutného jedla alebo prístrešku alebo málo vhodného dozoru); lekárske (napr. nedostatočné poskytovanie nevyhnutného telesného alebo mentálneho zdravotníckeho ošetrenia); vzdelávacie (napr. nedostatok poskytnutého vzdelania alebo nevšímanie si špeciálnych vzdelávacích potrieb); emocionálne (napr. nepozornosť citovým potrebám dieťaťa, nedostatočné poskytovanie psychickej starostlivosti alebo povolenie užívania alkoholu a iných drog).

Tieto situácie však vždy neznamenajú, že dieťa je zanedbávané. Niekedy môžu byť kultúrne hodnoty, štandardy v starostlivosti danej spoločnosti alebo chudoba prispievajúcimi činiteľmi, poukazujúcimi na to, že daná rodina vyžaduje prísun informácií poprípade asistenciu. Keď sa rodine nepodarí využiť informácie a zdroje a zdravie alebo bezpečnosť dieťaťa sú v ohrození, môže sa požiadať o zásah do starostlivosti o dieťa.

„Fyzické zneužívanie“ je fyzické zranenie (od malých modrín, cez vážne zlomeniny až po smrť) ako následok udierania, bitia, kopania, hryzenia, otrasov, hádzania, bodnutia, úderu (rukou, palicou, remeňom alebo iným predmetom), popálenia alebo iné poškodzovanie dieťaťa. Takéto zranenie je považované za týranie bez ohľadu na to, či opatrovateľ mal v úmysle ublížiť dieťaťu alebo nie.
„Sexuálne zneužívanie“ zahŕňa konanie rodiča alebo opatrovateľa v zmysle maznania sa s genitálom dieťaťa, penetrácie, incestu, znásilnenia, sodomie, vulgárneho vystavenia a zneužívania na prostitúciu alebo výrobu pornografického materiálu.

„Emocionálne týranie“ je spôsob správania sa, ktorý poškodzuje citový vývoj dieťaťa alebo vnímanie svojej sebahodnoty. Môže zahŕňať neustále kritizovanie, vyhrážanie, odmietanie, tak ako odopieranú lásku, podporu a vedenie. Emocionálne týranie je často veľmi ťažké dokázať a preto úrady pre ochranu detí nesmú zakročiť bez prítomného telesného poškodzovania dieťaťa. Emocionálne zneužívanie je prítomné takmer pri všetkých ostatných formách týrania či zneužívania.

Jednotlivé štáty sa taktiež líšia svojimi zákonnými normami, upravu- júcimi oznamovaciu povinnosť prípadov týrania či zneužívania detí. V súčasnej dobe takmer všetky štáty poskytujú imunitu osobám s oznamovacou povinnosťou (jednotlivci nemôžu byť žalovaní a/alebo právne zodpovední v dôsledku podaného hlásenia), medzi ktoré patria, okrem iných, i zdravotnícky pracovníci vrátane zubných lekárov. Medzi štáty, ktoré nemajú oznamovaciu povinnosť danú zákonom a teda ani sankcie v prípade ich porušenia patria: Mississippi, Severná Karolína a Wyoming.4

Pre nahlásenie zanedbávania a zneužívania detí je kľúčové rozpoznať základné príznaky. Zubný lekár môže veľmi ľahko identifikovať niektoré z fyzických príznakov a zmeny správania sa pri pravidelných preventívnych prehliadkach. Zubní lekári by mali zaviesť protokol na identifikáciu drogovo ohrozených detí. Podľa Arkansasského úradu pre ústne zdravie existujú štyri odporúčané kroky na identifikáciu prípadov podozrivých zo zanedbávania a zneužívania detí. Tieto štyri kroky zahŕňajú:

• Celkové fyzikálne hodnotenie dieťaťa. Hoci celkové fyzikálne vyšetrenie nemusí byť vhodné vo všetkých prípadoch, je potrebné si uvedomiť zrejmé fyzické črty, ktoré môžu znamenať zanedbanie alebo zneužitie (ťažkosti pri chodení a sedení, telesné znaky, ktoré môžu vzniknúť následkom použitia sily).
• Hodnotenie správania. Posudzovanie správania sa dieťaťa oproti vystupovaniu detí v podobnom vývojovom stupni v podobných situáciách.
• Anamnéza zdravotného stavu. Ak máme podozrenie na zlé zaobchádzanie s dieťaťom, je vhodné získať viac ako jednu anamnézu, od dieťaťa aj dospelej osoby.
• Orofaciálne vyšetrenie. Hľadať znaky násilia ako mnohopočetné zranenia alebo podliatiny, rany v rôznom štádiu hojenia sa alebo znaky sexuálne prenosných chorôb v ústnej dutine.

Súčasne so štyrmi krokmi ku identifikácii drogovo ohrozeného dieťaťa existujú štyri kroky v procese hlásenia zanedbávania a zneužívania, ktorých by sa mali pracujúci v stomatológii pridržiavať. Tieto kroky zahŕňajú:

• Dokumentácia. Starostlivo zaznamenať akékoľvek nálezy podozrivé zo zanedbania alebo zneužívania do zdravotnej karty pacienta. Nezabudnúť urobiť intra- aj extraorálne fotografie.
• Svedectvo. Vyšetrenie vždy vykonávať za prítomnosti ďalšej osoby. Všetky zistenia, týkajúce sa možného zanedbania či zneužívania dieťaťa starostlivo zaznamenať a spoločne so svedkom podpísať.
• Hlásenie. Zavolať príslušným úradom na ochranu dieťaťa alebo právnym kontrolným agentúram v príslušnej oblasti v zhode so zákonmi daného štátu. Prípad zahlásiť čo najskôr, avšak bez akéhokoľvek vplyvu na kvalitu poskytovanej dentálnej starostlivosti.
• Nevyhnutné informácie. Pri zostavovaní prípadného hlásenia je bezpodmienečne nutné mať k dispozícii nasledujúce údaje: – meno a adresu dieťaťa a rodičov alebo iných osôb, ktoré sa o dieťa starajú prípadne zaopatrujú; vek dieťaťa; mená súrodencov; stav dieťaťa vrátane akýchkoľvek súčasných alebo minulých zranení a postihnutí; akékoľvek ďalšie informácie, ktoré by mohli byť užitočné pri potvrdení prípadu zanedbania a zneužitia a identifikovať pravdepodobnú osobu zodpovednú za zanedbanie alebo zneužitie.5

Pracujúci v stomatológii by si mali uvedomiť, že neuvidia veľa drogovo ohrozených detí vo svojich zubných ambulanciách. Ďalšie oblasti, kde tieto deti môžu byť rozpoznané sú hromadné prehliadky na školách, dni vyšetrovania úst a iné verejné zdravotné podujatia.

Je dobre zdokumentované, že celkové zdravie detí ohrozených drogami je výrazne dlhodobo ovplyvnené; preto môžeme spoľahlivo skonštatovať, že ich ústne zdravie bude takisto vážne poškodené.6

Reakcia na dieťa ohrozené drogami
Pracujúci v stomatológii sa môžu stať súčasťou boja za deti ohrozené drogami vo svojej oblasti a to viacerými spôsobmi.

Po prvé, majú príležitosť sami zriadiť alebo sa stať súčasťou tímu, ktorý bojuje za deti ohrozené drogami v svojej komunite.

Po druhé, počas svojej zubárskej praxe sa môžu spolupodieľať na vyhľadávaní detí ohrozených drogami alebo darovať svoj čas vyšetreniu detí s potvrdeným ohrozením drogami, ktoré sú súčasťou systému so- ciálnych organizácií.

V neposlednom rade, sami môžu získať viac praxe a cviku pokiaľ ide o zanedbávané a/alebo týrané deti, prípadne môžu vzdelávať ďalších zdravotníckych pracovníkov v potrebe rozoznania a reakcie na dieťa ohrozené drogami.

Poznámka vydavateľa: Tento článok bol originálne publikovaný v Hygiene Tribune Vol. 4 No. 4, April 2011. Kompletný zoznam odkazov je k dispozícii u vydavateľa. 

Obrazovou dokumentaci k článku naleznete ve vydání DT č. 2/2012

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

© 2020 - All rights reserved - Dental Tribune International