DT News - Czech Republic and Slovakia - Prípad diagnostikovania až po sprístupnenie

Search Dental Tribune

Prípad diagnostikovania až po sprístupnenie

Predoperačná rtg snímka ukazujúca dobre vykonanú terapiu koreňového kanálika zuba (36), (konzervačná prístupová preparácia a koronálne obrysy, husté apikálne zaplnenie obidvoch kanálikov). Ošetrenie koreňového kanálika zuba (35) bolo plánované až keď sa zmierni bolesť po terapii zuba (36)
Dr. L. Stephen Buchanan

Dr. L. Stephen Buchanan

Ne. 10 června 2012

uložit

Pacientka bola príbuzná môjho kolegu, dobrého priateľa a veľmi talentovaného orálneho chirurga, a navštívila ho v Santa Barbare na prázdniny. Prežívala neústupčivú bolesť v ľavej tvárovej oblasti. Môžeme sa na to teraz bližšie pozrieť? 

Dva týždne predtým ju jej všeobecný zubný lekár poukázal k endodontistovi, ktorý jej ošetril koreňový kanálik zuba 36, avšak bolesť sa po tomto výkone len vystupňovala. Endodontické ošetrenie zuba 35 bolo plánované pri ďalšej návšteve, našťastie odcestovala predtým, ako by jej poškodil zub.

Pri našom prvom stretnutí na mojej recepcii som sa jej opýtal na jej hlavné ťažkosti – chronológiu, vyvolávajúce faktory a charakter bolesti. Pacientka tvrdila, že sa bolesť stupňovala počas posledných dvoch týždňov, bola spontánna v návaloch a nestupňovala sa pri tepelných podnetoch.

Pacientka pociťovala bolestivosť v oblasti horného aj dolného ľavého zubného oblúka so šírením až dole na krk. Hneď som si pomyslel, že by mohlo ísť o klasický prípad myofasciálnej bolesti napodobňujúcej endodontický problém. Odumierajúca dřeň sa spravidla prejavuje bole- stivosťou ako v hornej, tak aj v dolnej čeľusti. Bolestivosť sa pri tom nikdy nepremieta pod dolný okraj mandibuly alebo nad lícnu kosť. Túto oblasť označujem ako tzv. endodontickú zónu (EZ). Keď som sa opýtal, či mala niekedy v minulosti myofasciálnu bolesť alebo bolesť v kĺbe, pacientka ma informovala, že jej praská v temporomandibulárnom kĺbe a že nosí ochrannú oklúznu dlahu na noc, ktorú však v poslednej dobe nenosila.

V skratke – bez reakcie na tepelné stimuly, bolesť udávaná mimo endodontickej zóny a v anamnéze zistená dysfunkcia temporomandibulárneho kĺbu – zaujímavé. Myslel som si, že som tento prípad diagnostikoval hneď na recepcii a že som mal skvelú príležitosť povedať pacientke, že nepotrebuje ďalšie ošetrenie koreňového kanálika.

Moja asistentka vzala pacientku do ordinácie a urobila jej rtg snímky (Obr. 1 a 2) a Cone Beam CT, základné intraorálne klinické vyšetrenia a testy vitality pulpy. Na rtg snímkach neboli viditeľné žiadne periapikálne nálezy, testy vitality pulpy chladom všetkých zubov na ľavej strane boli v rámci normy a nevedel som sa dočkať, kedy nájdem vyvolávajúci bod myofasciálnej bolesti, ktorý jej spôsoboval ťažkosti. Pacientke som palpoval ľavý m. masseter aj m. temporalis, ale prekvapujúco boli v poriadku!

Po tomto zistení som sa cítil ako v neznámej zóne a nie v endodontickej zóne. Pacientka nereagovala na termálne podnety a udávala bole- stivosť mimo oblasť kam sa pri odu- mieraní pulpy spravidla premieta. Nebol som však schopný reprodukovať bolesť pri palpácii žuvacích svalov.

V tomto prípade som nemal inú možnosť, len prejsť k môjmu štandardnému postupu vyšetrenia pulpy, aby som mohol vylúčiť pulpitídu ako príčinu jej symptómov (hoci jej predchádzajúci endodontista vylúčil zub 36). Urobil som test vitality chladom (s ľadovou ceruzkou vytvorenou v sterilnej prázdnej anestetickej karpule) všetkých zubov horného aj dolného ľavého zubného oblúka. Reakcia všetkých zubov bola v rámci normy, zuby 26, 27 a 37 odpovedali prudkou krátkou reakciou bez určitého významu.

Možnosť viac ako jedného zápalom ireverzibilne postihnutého zuba bola prakticky nulová. Stále som nevedel o čo ide, hoci zub (26) bol iba nepatrne citlivý na tlak pri hryzení a perkusii. Nedávno na ňom bola zhotovená kompozitná výplň, bol takmer v skríženom zhryze, preto som predpokladal ako dôvod bruxizmus.

V tomto nejasnom prípade som pristúpil k ďalšiemu kroku. Za pomoci System B Heat Source (SybronEndo) som otestoval na teplo všetky zuby v hornom aj dolnom zubnom oblúku (samozrejme okrem zuba 36). SybronEndo ponúka špeciálnu koncovku na vyšetrenie teplom pre Touch ‘n Heat a System B Heat Source, ktorá dovoľuje vyšetrujúcemu lekárovi aplikovať stály tepelný podnet na zuby oboch kvadrantov a to za dobu kratšiu než je jedna minúta. Na koncovke je gutaperča a tepelný zdroj sa dá nastaviť až na 200 °C.

Podľa mojich skúseností je používanie stálych zdrojov tepelných podnetov na testovanie pulpy sine qua non pre diagnostiku v endodoncii. Použitím nestálych zdrojov tepelných podnetov – chladiaci sprej a nad plameňom ohriata gutaperča – nikdy nevieme dosiahnuť rovnakú teplotu, čo predstavuje ďalšiu premennú v už aj tak subjektívnom popise. Okrem toho niekedy trvá dlhšie, pokým sa vyvolá odpoveď. Je to možné v prípade, keď izolačná akrylátová plastická hmota, porcelán alebo kalcifikácie v pulpálnej komore oneskoria odpoveď zuba s relatívne zdravou pulpou.

Vyšetril som zuby (24, 25, 34, 35, 37), výsledky boli v rámci normy (malá alebo žiadna odpoveď na teplo je normálna). Avšak keď som vyše- troval zub (26), pacientka reagovala bolestivo a bolesť mala predĺžený efekt. Bola to pre mňa obrovská úľava a ďaleko lepšie ako musieť povedať: „Jednoducho neviem, prečo sa cíti tvoja švagriná mizerne.“ Pacientku sme naplánovali na prednostné ošetrenie na ďalší deň, tým že jej bolesť reagovala na adekvátnu dávku ibuprofenu. Môj rozvrh sa hneď naplnil ďalšími troma neplánovanými akútnymi návštevami.

Môj kamarát, orálny chirurg, mi zavolal, že jeho švagriná je nervózna, obáva sa ďalšej možnej zlej diagnózy a nesprávnej liečby. Zopakoval som tepelné vyšetrenie len aby som sa uistil, že nebudem ďalším endodontistom, ktorý urobí zbytočné endodontické ošetrenie na zube kolegovho príbuzného, bez toho aby sa mu pri tom podarilo identifikovať príčinu jeho ťažkostí. Vyšetrenie chladom sa opäť ukázalo ako nepreukázateľné, kým pri testovaní na teplo meziobukálne (MB) pacientka pociťovala bolesť a taktiež udávala väčšiu citlivosť pri poklope a hryzení.

Bol som ešte viac presvedčený o svojej diagnóze, keď sa pacientkina bolesť výrazne zmiernila po infiltrácii 1,5 karpuly 2% lidokaínu, 1/100 efedrínu bukálne k zubu (26) a 0,5 karpuly palatinálne – podávame pohodlne, veľmi pomaly za použitia STA systému podávania anestézy (Milestone Dental) – do tohto veľmi pevného tkaniva.

Poznámka: V skutočnosti neverím lokálnej anestézii ako diagnostickej metóde. Nie je dosť špecifická na vylúčenie jediného zuba, môže zastrieť vedľajšiu myofasciálnu etiológiu a po podaní akejkoľvek lokálnej anestézie je ďalšia diagnostika nemožná. V našom prípade bol však ústup symptómov po podaní anestézie dobre viditeľný a poslúžil nám ako definitívny dôkaz výsledkov vyšetrenia pulpy.

Nástup anestézie bol overený aplikáciou termického podnetu a poklepom. U zubu 26 bol potom založený trepanačný otvor a získaný dostatočný prístup do dreňovej dutiny. Ako sa dalo očakávať z citlivosti zuba na teplé podnety, pulpa bola čiastočne nekrotizovaná. Mezio- aj distobukálny kanálik obsahovali úplne degenerované tkanivo, kým v palatinálnom kanáliku bola pulpa prakticky nepoškodená (Obr. 7).

Volumetrické snímky zhotovené pomocou prístroja Accuitomo (J. Morita) odhalili, že MB koreň obsahuje dva kanáliky, ktoré sa rozbiehajú zo spoločného ústia a potom opäť spájajú v apikálnej tretine, kde sa zdá, že majú výrazný palatinálny ohyb (Obr. 3-6). Ako som sa naučil od môjho priateľa a kolegu, Dr. Johna Khademiho, odrezal som plytkú MB2 brázdu v meziálnej prístupovej stene, aby som si uľahčil ošetrenie jediného kanálika, čo sa týka horných molárov, ktorý nemá prístupový vodiaci uhol, ktorý by do neho prechádzal.

Všetky kanáliky boli spriechodnené rotačnými NiTi inštrumentmi – najprv s Vortex Files 15/.06 (DENTSPLY Tulsa) do stredu kanálika, nasledoval Vortex 15/.04 po celej dĺžke v každom kanáliku okrem MB1 a MB2, ktoré si vyžadovali flexibilnejšie PathFiles (DENTSPLY Tulsa), pre prudký apikálny ohyb, aby sme dosiahli koniec. Rotačné spriechodnenie (vo väčšine prípadov bez predchádzajúceho použitia ručných inštrumentov), bolo uspokojujúcim zlepšením úrovne výkonu v mojej praxi. Zatiaľ čo Pathfiles sa ukázali ako nie úplne spoľahlivé nástroje k primárnemu spriechodneniu veľmi tenkých a zahnutých koreňových kanálikov, Vortex Files toto zvládali celkom bez problémov a to v rovnakej kvalite ako moja skôr implementovaná pracovná schéma využívajúca ručných K-files o priemere 8, 10 a následne aj 15 za súčasnej aplikácie dostatočného množstva lubrikantu. Náhodou som však zistil, že vo väčšine výrazne ohnutých kanálikov (samozrejme tých s prekážkami) tieto malé Vortex Files dosahujú apikálnu oblasť behom menej než 30 sek..

Nie som si celkom istý prečo Vortex Files pracujú tak účinne pri strojovom opracovaní koreňových kanálikov. Domnievam sa však, že je to vďaka ich trojuholníkovitému prierezu, ktorý vytvára dostatok priestoru medzi jeho troma ostrými čepeľami, čo uľahčuje odrezanie vitálnej pulpy z apikálnych tretín tenkých koreňových kanálikov omnoho ľahšie než, aby dochádzalo k jej impaktácii. Týmito nástrojmi musím úplne zablokovať koreňové kanáliky a to napriek tomu, že som značne opatrný pokiaľ, ide o prerušenie práce s nimi pri sebemenšom náznaku apikálnej rezistencie. Pokiaľ pri použití nástroja 15/.06 pocítim rezistenciu, potom prejdem na nástroj 15/.04. Ak dôjde k uviaznutiu nástroja 15/.04 potom prechádzam na ručné nástroje typu C-Files s priemerom 08 a 10, ktorými prenikám až k apexu. Až potom použijem rotačné Pathfiles # 1, 2 a 3 (všetky nástroje sú 2% kónusu s priemerom hrotu 0,13, 0,16 a 0,19 mm).

Použil som apex lokátor Root ZX II. (J. Morita) pri všetkých pilníčkoch používaných k spriechodneniu koreňových kanálikov až k apexu, čím som si bol vždy istý polohou nástroja a jeho vzťahu k apexu a zároveň som sa vyhol potrebe zhotovenia meracích rtg snímok. Ako zvyčajne som použil rovnú apex lokátorovú sondu, namiesto klip verzie. Dokonca pri ručných pilníkoch nemám rád pružinovú klip sondu, pretože mi prekáža pri taktilnom vnímaní a dostáva sa do oblasti koferdamu. Pri rotačnom spriechodňovaní, rovná sonda s hrotom v tvare „v“ veľmi uľahčí jej zaistenie, keď sa rotačný spriechodňovací pilníček priblíži k odhadovanej dĺžke a okrem toho má veľmi ľahko spriechodňujúce zárezy na hrote. Konečný dôvod, prečo preferujem túto sondu je, že je tenšia, lepšie pasuje medzi rúčkou a označeným koncom a je veľmi efektívna pri nastavení označenia konca pri prvotnom určení pracovnej dĺžky kanála. Ďalšia výhoda vyplývajúca z počiatočného spriechodnenia použitím Vortex Files priemeru 15/.06 a 15/.04 je, že tieto sa zužujú viac ako o 0,02 mm ako pri typických ručných pilníkoch, kde je menšia šanca sledovať zahnutý kanál v celej dĺžke pri jeho opracovaní.

Nikdy som nerobil iniciálne spriechodňovanie s použitím NaOCl výplachu v prístupovej kavite. Kým všetky zo súčasných apex lokátorov pracujú za prítomnosti vodivej tekutiny žiaden z nich nepracuje tak účinne ako pri použití relatívne nevodivého lubrikantu namiesto tradičnej tekutiny. NaOCl vytvára krátky elektrický obvod medzi apex lokátorom a kovovými náhradami a dokonca aj bez blízkeho kovu, údaje sú za prítomnosti tohto výplachu nestabilné a nespoľahlivé.

Výstraha: Non-landed preparačné inštrumenty sú síce bezpečné pri menších veľkostiach, neodporúčal by som ich používať na preparáciu kanálov. Aby som predišiel apikálnemu poškodeniu, používam len radial-landed rotačné inštrumenty (Obr. 9) na vytvorenie konečného tvaru po iniciálnom spriechodnení. Konečný tvar bol vytvorený v palatinálnom kanáliku s jednoduchým 30/.08 GTX File, 20/.06 a 30/.06 GTX File v DB kanáliku a tri inštrumenty v apikálne ohnutých MB kanálikoch. V týchto kanálikoch som postupoval ako pri technike Crown-down a to za použitia najprv 20/.06 a potom 20/.04 GTX File.

Po potvrdení, že tam bolo apikálne pokračovanie zužovania v každom kanály, použitím NiTi K – files – urobené za prítomnosti 17% EDTA (na odstránenie smear layer) – moja snaha sa zamerala na vyčistenie systému koreňových kanálov s predhriatym 6% roztokom NaOCl. Začal som s ultrazvukovou vibráciou preplachu s veľkosťou 10 K-file zasunutým 1 mm za koncom apexu – to zabráni vzniku mikrozárezu, ktorý sa objaví, keď je vibračný hrot pilníka zasunutý do apikálnej tretiny – na niekoľko minút v každom kanály, potom som prepol na aktívny preplach s negatívnym tlakom EndoVacSystem (Discus Dental).

Napriek ohrievaniu výplachového roztoku, implementácii ultrazvukových metód a state-of-the-art pracovného postupu, som stále presvedčený, že roztok NaOCl potrebuje dlhší čas na likvidáciu zbytkov pulpálneho tkaniva z prípadných prídavných či akcesorných koreňových kanálikov. Nedokonalým vyčistením všetkých častí systému koreňových kanálikov, obsahujúcom zvyšky zapálenej pulpy, adekvátne spôsobí niektorému z pacientov trvalú bolesť pri hryzení a perkusii aj napriek zjavne ideálnemu ošetreniu koreňových kanálikov bez dokázateľnej periradikulárnej patológie.

K definitívnemu zaplneniu koreňových kanálikov bolo pristúpené až po ich úplnom prečistení. K tomuto účelu bol použit systém B/Elements Obturation Unit (SybronEndo) pri implementácii tzv. obturačnej techniky s kontinuálnym vlnením (Continuous Wave of Obturation Technique). Zaujímavé bolo, že keď som vysušoval palatinálny koreňový kanálik ako prípravu na zavedenie predpripraveného hlavného gutaperčového čapu, vytiahol som papierové čapy nasiaknuté krvou. Pre klinika to nemusí byť zaujímavé, neznamená to, že sa nám ošetrenie nevyhnutne nepodarí, jednoducho to znamená, že krvácanie sa musí zastaviť.

Namočil som papierový čap do 30% síranu železitého (známeho pod obchodným názvom Cutrol alebo pod farmaceutickým názvom Monsel’s Solution alebo Monselov roztok), umiestnil som ho až na koniec kanála a o kúsok za ním a po 10 až 15 sekundách som ho odstránil, vypláchol s NaOCl, získal prehľad s K-file inštrumentom, ktorý som mohol pasívne zaviesť až za koniec apexu a znovu sa vrátiť k vysušovaniu kanála. Niekedy to musíme zopakovať dva alebo trikrát, aby sme zastavili krvácanie, ale ešte som nevidel, aby to nezabralo. V tomto prípade, kým papierový čap už nebol nasiaknutý krvou na hrote, stále bola prítomná krvavá bodka v strede čapu (Obr. 10). Rtg snímka po plnení odhalila asi v polovici dĺžky palatinálneho koreňového kanálika, zaplnený prídavný laterálny kanálik. (Obr. 11 a 12).
Trepanačný otvor som uzavrel vatou a Cavitem (3M ESPE) a pacientka bola prepustená po zhotovení pozákrokových obrázkov a poučení. Ako zvyčajne, pacientka dostala dostatok Aleve na štyri dni, ktorý užívala dvakrát denne dve tablety a tiež dostala inštrukcie ako zvládnuť bolesť myofacsiálneho pôvodu (vyžarujúcu z ľavého m. sternocleidomastoideus). V telefonáte o štyri dni neskôr potvrdila, že nemala spontánnu bolestivú odpoveď, len očakávanú bolestivosť pri tlaku pri hryzení.

Tak ak sa pozrieme späť na tento prípad. Prečo sme sa dostali nesprávnym smerom?

V prvom rade, moja počiatočná hypotéza o etiológii jej hlavných ťažkostí nebola správna kvôli nedostatočnej termálnej senzitivite a bolesti, ktorú opisovala v oblasti krku. Ironicky, pacientka nepopisovala termálnu senzitivitu, pretože nepožívala horúce alebo studené jedlá alebo nápoje, a preto jej zub (26) nebol vystavený termálnym podnetom. Pokiaľ ide o mäkkosť svalov mimo endodontickej zóny, keď som ju počul opisovať lokalizáciu bolesti pod mandibulou, usúdil som, že má tiež myopatiu spúšťanú vyvolávajúcim bodom v m. masseter a temporalis, svaloch, pri ktorých sa zvyčajne vzťahuje bolesť na endodontickú zónu.

Pokiaľ ide o prvý zbytočne endodonticky ošetrený zub (36) a neschopnosť vyriešiť pravú etiológiu pacientkinej bolesti, je hlbokou pravdou, že endodontické ochorenia sú jasnejšie a ľahšie diagnostikovateľné až časom. Preto byť až druhým v tomto prípade bola nepochybne výhoda v určitom smere. Táto diagnóza ochorenia zubnej drene (parciálna nekróza) reaguje na test chladom prakticky vždy v rámci normy, aj keď oneskorene a nepresne.

Interpretácia ostrej, ale prechodnej reakcie pri vyšetrení na chlad ako ako prejav ireverzibilnej pulpitídy, je veľmi častou chybou. Pokiaľ nezistíme ostrú prolongovanú odpoveď – ideálne s rovnakým reprodukovaním pacientovej bolesti – zubný lekár musí vykonať ďalšie testy vitality pulpy, výsledky musia mať odchýlku od normy a až potom sa môže vrhnúť na dreňovú dutinu. V tomto prípade, každý zub okrem 36 (bez odpovede) a 26 (oneskorená, nepresná) odpovedali prudko, ale prechodne. Nepochyboval som, že zub (36) odpovedal pred terapiou rovnako, ako dokazuje endodontistov plán na ošetrenie zuba (35), ako úplne zdravého zuba v ďalšej plánovanej návšteve.

Je skoro nemožné diagnostikovať čiastočne nekrotickú pulpu bez použitia stáleho zdroja tepla. Klasicky, čiastočne nekrotická pulpa odpovedá na test vitality chladom v rámci normy, hoci ochladenie zuba môže niekedy zmierniť bolesť. Iba ak priložíme teplý podnet na zub, tým stúpne tlak vo vnútri mŕtveho priestoru a to vyvolá bolesť. Pacient zostane v bolestiach, pokým neodumrú zvyšky pulpy a zubný lekár je naklonený vypreparovať prístupovú kavitu, pokým má pacient utíšenú bolesť.

Vieme aj musíme robiť lepšie diagnózy, ako diagnostikovať stav až po sprístupnení zuba.

Obrazovou dokumentaci k článku naleznete ve vydání DT č. 2/2012
 

To post a reply please login or register
advertisement
advertisement